Čas na přečtení 6 minuty

Ve dnech 29.2. – 1.3.2020 se na Ranči 13 v Nemšové na Slovensku konal reiningový kurz s Tomášem Martinkem.

Jezdecká sezóna se pomalu blíží a tak mnoho jezdců využívá možnost kurzů na zdokonalování se a dolaďování detailů. Jinak tomu nebylo ani tento víkend. Počasí sice bylo sychravé a dost chladné, ale podmínky ranče poskytly komfort vysokého standardu. Celý kurz se odehrával v prostorné hale a diváci ho mohli pozorovat z vyhřáté „kantýny“. Ta je na ranči novinkou z minulého roku a kromě tepla poskytuje divákům také občerstvení, skvělý výhled a přímí přenos zvuku z haly. Diváci tak nepřišli o jediné Tomášovo slovo.

Kurzu se zúčastnilo 8 dvojic. Jezdilo se dvoufázově, takže se každá dvojice ukázala v dopoledním a poté i odpoledním bloku. Vidět jsme mohli mladé „zelené“ koně, ale také ty starší, co za sebou už měli nějaké ty závody.

Celý trénink se nesl v přátelském duchu, občas s humornými situacemi, které odlehčili  obrovské soustředění a nasávání nových informací.

Kliniku organizovala Engi Dobešová a poskytla nám odpovědi na pár otázek.

„Kde si se s Tomášem poznala a proč organizuješ reiningové kurzy právě s ním?“

Tomáša som prvý krát videla na jeho kurze pri Prahe. Tam ma zaujal ako človek, zároveň bol v niečom „iný“. Zaujal ma natoľko, že som s ním následne dohodla kurz na Slovensku. Odvtedy sme výborní priatelia a stretávame sa vždy, keď je to možné. Následne som odišla pracovať do Rakúska, priamo do stajne, kde Tomáš pôsobí ako Head Trainer. Pracovali sme spolu jeden rok. V roku 2019 som sa vrátila na Slovensko a začala pracovať na vlastnom. A prečo kurz práve s ním? Pretože Tomášov tréningový systém je pre mňa najlepší. Vôbec nie je jednoduchý, ale je funkčný. Zároveň je fér voči koňom a keď sa dostaneš do rovnováhy, je to nezabudnuteľný pocit, do ktorého sa chceš vždy vrátiť. Na kurzoch odovzdáva maximum, snaží sa, aby ľudia pochopili a nie len kurz „absolvovali“. Zároveň je klinika plná humorných poznámok, takže je to jeden veľký zážitok.

„Které koně si vzala na kurz? Jsou z Vašeho chovu?“

Jazdila som dve trojročné kobylky z nášho chovu (DB Sayos Care Chic a DB Spooknit Whiz), ktoré sa tu narodili, obsadli sme ich a teraz ich čaká cesta do show arény.

„V čem si za uplynulý víkend viděla největší zlepšení?“

U všetkých jazdcov bol viditeľný, keď určité časti skladačky začali do seba zapadať, jazdci ich začali chápať a kone sa začali meniť, všetko začalo fungovať. Mne osobne veľmi pomáha, keď Tomáš sadne na moje kone a môžem priamo vidieť, čo by on v konkrétnej situácii robil. Vždy nájde bod, na ktorom treba pracovať a vie mi konkrétne poradiť, keď už na koni sedím ja. Je to dlhá cesta učenia. 

„Co je pro Tebe při práci s koňmi nejdůležitější? Máš nějaké motto, kterého se držíš?“

Najdôležitejšie je pochopenie zo strany koňa a jasný cieľ zo strany jazdca. Bez toho sa skladačka nedá skladať. 

Ďalej je potrebné prísť na to, či je kôň schopný veci robiť a doviezť ho tam. Naučiť koňa, že snaha robiť pre jazdca 100% je bod, ktorý by mal kôň hľadať ako prvý. 

Tieto veci síce jednoducho znejú, no v praxi sú to práve tie najťažšie.

Heslo je vydržať. Vydržať, kým dostaneš to, čo požaduješ. Je to o disciplíne, ktorú ľudia nemajú. Častokrát nevydržia pracovať na jednej veci, kým nie je perfektná. Pretože to chceme mať rýchlejšie hotové, máme pocit, že nám niečo utečie. Ale to nie je len reining, to je každé jazdecké odvetvie. 

A v neposlednej rade – #robmevecisrdcom 

Vyzpovídali jsme i Tomáše Martinka ☺ 

„Jak si se dostal ke koním a k tomuto sportu? Kdo tě nejvíc naučil a inspiroval?“

Pri koňoch som trávil čas od malička, pretože moji rodičia vlastnili kone. Rád som a o ne staral, ale netúžil som na nich moc jazdiť. Vo svojich 16 rokoch som ako divák navštívil majstrovstvá ČR WRC, kde som prvý krát videl westernové závody a potom už to išlo samo  

Najviac ma, samozrejme, naučili samotné kone. A potom všetci tréneri, majitelia a ľudia, s ktorými som čas pri koňoch trávil. Nejde vybrať len zopár mien, pretože takto to vytvára to, čo viem dnes. S týmito ľuďmi som strávil pri koňoch najviac času: Cody Sapergia, Duane Latimare a Rudi Kronsteiner. 

„Kde aktuálně působíš?“

Momentálne pôsobím na ranči Hammerhof v Rakúsku. Majiteľmi ranča sú manželia Wolfgang a Nadja Hammer.

„Které dosažené úspěchy pro Tebe nejvíc znamenají?“

Som vďačný za všetky dosiahnuté úspechy, ale tie prvé víťazstvá chutia najlepšie, pretože zažívate niečo nepoznané

Medzi najhodnotnejšie patria: 

2007 Futurity Champion 3. ročných koní vo Washingtone

2009 Bronze trophy Open Champion Roleski Ranch Poľsko 

2014 Open Bronze Trophy Champion Paris

2015 L2 European Futurity Champion

2017 L4 Open Futurity Champion Lyon

2018 Italian Futurity L2 Reserve Champion Cremona

  1. trian Futurity L3 Champion Wiener Neustadt. 

„Jak vidíš úroveň reiningového sportu na Slovenku? Jaké jsou podmínky na Ranch 13 na trénink?“

Úroveň športu sa odvíja od starostlivosti ľudí v danej dobe, ktorí sa o tento šport zaujímajú. Od ich podpory závodov a nákupu a chovu koní. Neposlednou súčasťou rozvoja reiningu je aj ich záujem a čas venovaný vzdelávaniu sa v tomto športe. Či už je to účasť na zahraničných závodoch, alebo účasť na kurzoch s trénermi.

Podmienky na Ranchi 13 sú na tréning nadštandardné a ich podpora reiningu určite prispieva k rastu úrovne a záujmu verejnosti o tento šport na Slovensku a v Čechách. 

„Mohl bys vyjmenovat nějaké nejčastější chyby jezdců?“

Väčšina ľudí nechce naozaj vedieť jazdiť, chcú iba dosahovať úspechy. Vďaka tomuto postoju zabúdajú na základné princípy práce s koňom a hlavne práce na sebe. 

„A na konec, co by si chtěl vzkázat všem zúčastněným Tvého kurzu na R13?“

Predovšetkým by som im chcel poďakovať o záujem o tento kurz, príjemne strávený čas, a hlavne, prejavenú dôveru či už majiteľom ranča, alebo všetkým zúčastneným. 

Verím, že sa budeme aj naďalej stretávať vďaka koňom a tomuto krásnemu športu. 

Nakonec mohu jen dodat, že se velmi těšíme na další kurzy, závody a společné chvíle strávené s lidmi, se kterými nás spojuje láska ke koním a k jezdeckému sportu! 

text: Martina Motyka
překlad: Karolína Kutnarová
fotografie: Vivien Šestinová